Táto stránka obsahuje úplné znenie informačnej tabule Geológia z náučného chodníka Pečenice – Bátovce. Na rozdiel od skrátenej verzie na informačnej tabuli je tu publikovaný pôvodný text v plnom rozsahu.
Kataster obce sa nachádza v južnej časti Štiavnických vrchov. Západný okraj katastra zasahuje do geomorfologickej jednotky Bátovská pahorkatina, predstavujúcej výbežok Podunajskej nížiny.
Územie sa po geologickej stránke nachádza prevažne na južných svahoch Štiavnického stratovulkánu, najväčšieho vulkánu Západných Karpát, s rozlohou cca 2 000 km². Štiavnický stratovulkán patrí medzi stredoslovenské neovulkanity, nachádzajúce sa vo vnútornej časti karpatského oblúka. Hlavná vulkanická aktivita prebehla v geologických obdobiach báden a sarmat. Počiatky tejto činnosti siahajú do obdobia spred 16,5 mil. rokov. Posledné prejavy vulkanizmu v rámci stratovulkánu spadajú do kvartéru – finálny bazaltový vulkanizmus Putikovho vŕšku pri Novej Bani, ktorého vek sa odhaduje na približne 250 000 rokov.
Stratovulkán prekonal niekoľko etáp andezitového vulkanizmu, etapu ryolitového vulkanizmu a etapu finálneho bazaltového vulkanizmu. V centrálnej časti stratovulkánu došlo k jeho prepadnutiu a vytvoreniu kaldery. Pri etape ryolitového vulkanizmu, ktorý sa prejavil na pomedzí Kremnických a Štiavnických vrchov, sa zdvihla jeho centrálna časť za vzniku hrasťovo-prepadlinovej štruktúry, ktorej tektonika umožnila akumulovanie hydrotermálnych roztokov z magmatických a subvulkanických intrúzií do rudných žíl – zdrojov Ag, Au, Pb, Zn, Cu.
Tieto sa stali predmetom ťažby a dôvodom založenia mesta Banská Štiavnica a okolitých obcí nachádzajúcich sa v kaldere stratovulkánu. Ďalšie skupiny rudných žíl v rámci stratovulkánu sú v oblasti Novej Bane a rudného revíru Rudno nad Hronom – Brehy – Pukanec. Svahy stratovulkánu sú tvorené polohami lávových príkrovov a tufových sedimentov, pričom „stratos“ znamená po grécky vrstva.
Východná, väčšia časť katastra Pečeníc je tvorená povrchovo exponovanými lávovými prúdmi sitnianskeho komplexu, patriaceho k vrchnej stavbe svahov stratovulkánu. Ide o amfibolicko-pyroxenický andezit, prípadne amfibolicko-biotiticko-pyroxenický andezit a jeho lávové brekcie. Na jeho zložení sa podieľajú najmä plagioklasy, pyroxény – hyperstén, augit, amfibol a biotit. Rozpad je nepravidelný až doskovitý. Farba je sivá až tmavosivá.
Redeponované pemzové tufy a tufy s obsahom epiklastických brekcií bielokamenského súvrstvia, podľa obce Biely Kameň pri Iliji, vystupujú na povrch v severovýchodnej časti chotára obce. Stratigraficky tvoria podložie sitnianskeho komplexu. Nad nimi sa nachádzajú pemzové prúdy drastvickej formácie.
Kvartérne nespevnené sedimenty zastúpené najmä v západnej časti katastra obce – svahové hliny – a v menšej miere v údoliach hornatiny východne od obce, kde sú tvorené deluviálno-fluviálnymi hlinitými a piesčitými sedimentmi. Pozdĺž potoka Jabloňovka sú akumulované kvartérne fluviálne náplavy tohto toku.
Mgr. Peter Jancsy
„Ty domovina moja, plná krásy, čo z hôr a dolín veniec
uvila si a stužkami riek si ho vyzdobila, ako sa zdobí
pri nedeli milá.“
A. Plávka