Pečenice boli katolíckou dedinou, celý rok sa život v obci riadil katolíckou liturgiou. Nový rok začína adventom.
Na sv. Luciu domáci v predvečer jedli cesnak, podobne aj na Štedrý večer pred Vianocami. Po večeri gazda a gazdiná išli s cesnakom na každé dvere spraviť kríž, to vraj preto, aby tam zlý duch nemal prístup. Na Štedrý deň gazdiná nasypala na stôl hŕstku žita, na ktoré sa kládli misky s jedlom. Žito potom vysypali sliepkam, aby dobre niesli vajcia.
Na Božie narodenie sa okrem kostola nikde nešlo. Na Štefana sa hralo divadelné predstavenie. Tento deň a na Štefana bývala zábava. Po Troch kráľoch začali fašiangy až do Popolcovej stredy, kedy začína 40 dňový pôst. Fašiangové obdobie bolo obdobím zásnub, krstín, páračiek, žartovania, zabíjačiek.
Rozlúčka s veselosťou pred pôstom fašiangy boli udalosťou, ktorou žila celá dedina, starí aj mladí. Konali sa poslednú fašiangovú nedeľu. Dychovka a sprievod masiek prechádzali celou dedinou, zastavili sa pred každým domom. Chlapci tancovali s viničnými prútmi pred domom a s tancom vošli aj do dvora. Na konci 19. storočia fašiangy, ľudovo pomenované „Bakusove dni“ trvali tri dni, zabávala sa hlavne mládež. Dva dni chodila po domoch s prútovým tancom. Spievalo sa : „Fašánek, Fašánek, kde Ti je žena, na peci, vo vreci zvára pradená. Dov z peci, dov z peci, suka lenivá, ja nejdem, ja nejdem, lebo je zima.“ Po tanci zahrala muzika friškú nôtu, pri ktorej vezmú do tanca dievku alebo mladé ženy z toho domu, aby vraj vytancovali veľké konope, musela dobre vyskakovať. K friškému tancu sa spievalo: „Vláči dievča konope v bielom rubáči, šuhaj sa jej ponúka, že jej vôn vyvláči.“ Po tanci gazdiná ponúkla voňavé pampúchy, chrapne a azda nalial víno. Dievka dávala cigánovi na ražeň slaninu alebo údené rebrá a cigánke vajcia. Fašiangová tradícia v Pečeniciach nezanikla ani v období socializmu, kedy bol každý náznak spojenia s cirkevnou tradíciou nežiadúci. Po roku 1989 sa môže táto tradícia opäť slobodne rozvíjať.
Fašiangy v Pečeniciach
Súčasťou fašiangov bola oddávna dychovka a pesničky:
Poznám ja dedinku čarovnú, malinkú v kúte pod horami. Tam som sa narodil aj do školy chodil, tam mať spievala mi. Vôkol polia, lesy, ale aj vinice, to je moja rodná, dedinka malebná, to sú Pečenice.
Vieru našich otcov aj zvyky pradedov si zachovávame. Chrám boží náš krásny, starodávny, vzácny si obnovujeme. A tie naše zvony jasné hlasy majú, zvonia tak ako keď najlepšie organy mohutne zahrajú.
Na šírom okolí niet takej dychovky ako u nás v obci. Na fašiany hrajú z dom-domu chodia veselí mládenci. A keď na hostinu dvanásta uderí, vyjdeme z kostola, starý marš nám hrajú tí naši Turneri.
Na Hromnice (2.2) v kostole posvätí kňaz veriacim sviečky, hromničky. Popolcovou stredou začína obdobie pôstu, kedy sú v kostole okrem sv. omše aj pobožnosti krížovej cesty. Na popolec urobí kňaz veriacim na čelo krížik popolcom zo spálených babuliatok posvätených predošlého roku. Počas pôstu neboli svadby ani zábavy. Veľký týždeň začína na Kvetnú nedeľu, kedy sa v kostole spievajú pašie a kňaz posvätí babuliatka. Pred cirkevným sviatkom kvetnou nedeľou chodili „dietky školské“ s rozkvitnutým drieňom, ozdobeným ručníkmi, vencami zimozeľu a stuhami po domoch, kde boli malé deti tam venček nechali. Domáce panie obdarovali deti vajcami, čokoládou alebo peniazmi, ktoré si potom deti rozdelili, pri preberaní darčeka vinšovali: „Išiel pán Ježiš do Jeruzalema na oslici, tam ho židovské dietky privítali. Drahé rúcho pred neho metali, ktorá rúcha nemala ratolesť lámala, každému vernému prijímať dávala. Prijímať, prijímať bez všetkého hriechu, to činte na Kristovu pamiatku.“
Veľkonočné sviatky začínajú na Zelený štvrtok, kedy naposledy zaznie organ i zvonenie zvonov. Na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Po večerných obradoch, na ktorých sa spievajú pašie o umučení Pána Ježiša, prenesie kňaz monštranciu s Eucharistiou k Božiemu hrobu. Večer na Vzkriesenie bola slávnostná sv. omša, na jej začiatku kňaz vonku pri kostole zažal veľkú sviečku – paškál, symbol Vzkrieseného Krista. Po omši sa konala cez dedinu procesia. Kňaz držal v rukách monštranciu so sviatosťou oltárnou. Štyria muži niesli nad ním baldachýn. Po návrate do kostola sa zaspieval hymnus Te Deum laudamus. Večera bola ešte bez mäsa. Veľkonočná nedeľa bola najväčším sviatkom v katolíckom cirkevnom kalendári. Do kostola sa prinášali pod vyšitým uterákom typické jedlá týchto sviatkov. Kňaz ich posvätil a po príchode z kostola po týždňoch pôstu rodina jedla mäso. Jedlo sa uvarená šunka, domáci chlieb, klobása, vajíčka a koláče. Večer sa v krčme po dlhej dobe opäť tancovalo. Po zábave v pondelok už od polnoci chodili skupinky mládencov oblievať dievčence vedrami studenej vody. Malé deti polievali za peniaze. Posledný aprílový večer stavali mládenci frajerkám máje. Pri váľaní májov dievčatá mládencov pohostili.
Prvé sväté prijímanie a birmovka u katolíkov sú obrady, ktorými sa mládež zaraďuje medzi dospelých veriacich. Prvé sväté prijímanie s prvou svätou spoveďou býva v máji. Je rodinnou slávnosťou, ale zúčastňuje sa jej aj celé farské spoločenstvo. Dievčatká mali biele šaty a na hlave venček, chlapci boli oblečení v sviatočných šatách. Slávnostný odev a dlhá sviečka ozdobená pierkom a stuhou boli a dodnes sú symbolom tejto udalosti. Mamy vyzdobili vstup do kostola aj oltár. Slávnostný obed sa konal doma. V júni končia pohyblivé sviatky veľkonočného a svätodušného obdobia, ktorých termín závisí od dátumu Veľkonočnej nedele. Na 40 deň po Veľkej noci, vždy vo štvrtok pripadá Nanebevstúpenie Pána. V nedeľu o 10 dní neskôr sú Ťuríce, zoslanie Ducha Svätého. Najbližšiu nedeľu je sviatok Najsvätejšej Trojice a na nasledovný štvrtok sa slávi sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Božie telo. Pre liturické obrady tohto sviatku je neodmysliteľnou súčasťou procesia mimo kostola. Na jej trase boli postavené 4 dočasné oltáriky – búdičky, vyzdobené zelenými halúzkami a kvetmi. Na čele sprievodu išiel miništrant s procesiovým krížom za ním kráčajú dvaja muži, ktorí nesú kostolné zástavy. Nasledujú muži, ktorých spev usmerňuje organista. Za nimi malé dievčatá sypú kvetinové lupienky z košíkov. Mládenci nesú sochu Božského Srdca Ježišovho a dievčatá sochu Panny Márie. Nasledujú 2 miništranti. Jeden zvoní zvončekom a druhý nesie kadidlo. Kňaz kráča pod baldachýnom a nesie monštranciu s Eucharistiou. Za kňazom ide dychová kapela. Za nimi idú ostatní účastníci procesie.
Na Petra a Pavla (29. 6.) obvykle začínala žatva. Na zbere úrody sa podieľala celá dedina. Po žatve sa konali dožinky. Boli dôležitou súčasťou ročného cyklu na dedine. Prejavovala sa radosť z úrody, skončenie ťažkej práce. K zberu sa viažu aj poverové úkony, ktoré mali udržať fyzickú silu a dobré počasie. Žnice obviazali prvým povrieslom slivkový strom so slovami „nech teba slivka kríže bolia a mňa nie“. Pri viazaní snopov dávali pozor, aby slama nevydávala suchý zvuk podobný praskaniu, ktorí považovali za privolávanie búrky. Búrku privolávali aj hrable položené zubami nahor. Pre dobrú úrodu sa konala 25.apríla na Marka procesia na pole s kňazom s prosbou o dobrú úrodu. Na pomoc pri žatve prichádzali k bohatším gazdom, ktorí nezvládli žatvu vlastnými silami ženci z obce alebo z neďalekých Uhlísk, kde sa obilie nepestovalo. Na Ťuríčnu nedeľu pozval gazda dopredu zjednaných žencov k obedu na dohodu. Ženci a žnice dostávali za prácu obilie, desatine, z každých 10 q namláteného obilia dostali 1 q pre jeden pár. Žatva začínala skoro ráno, aby nebolo veľmi teplo s dlhšou obedňajšou prestávkou. Jedlo nosievala gazdiná na pole. Na konci žatvy žnice uvili dožinkový veniec a za poslednou fúrou sa so spevom ponáhľali odovzdať veniec gazdovi. Vence sa robili v dvoch domoch u Vlčkov a u Krko-Martinov. Dožinkový veniec sa zavesil na gánok a často tam zostal až do budúcej žatvy. Odovzdávanie venca bolo spojené s prednesom vinša. Pohostenie žencov malo obradný charakter, chlieb musel byť z novej múky. Po žatve sa ešte mlátilo v humnách.
V Pečeniciach sa veľmi dlho zachoval aj starý zvyk stavby veží. V predvečer Ondreja t. j. 29. novembra chodili mládenci po dedine, tam kde boli slobodné dievky brali zo dvora rôzne predmety a náradie, vozy, rebríky aj bicykle. Rodičia dievok väčšinou neustriehli svoj majetok pred lúpežníkmi. Tí z ukoristených vecí postavili vežu, na druhý deň otcovia a bratia dievok museli poodnášať svoje veci domov.
V zime, keď nebola práca na poli stretávali sa obyvatelia na priadkach. Pradenie sprevádzala veselá vrava a spev. Neskôr na priadky prišli aj mládenci, aby pošpásovali s dievkami. Podobne sa stretávali aj na páračkách, najmä v dome gazdinej, ktorá mala dievku na vydaj. Periny boli dôležitou súčasťou výbavy nevesty. Na konci ponúkla gazdiná vareným vínom, pagáčami alebo kysnutými koláčmi.
Text a fotodokumentácia o tradičnej kultúre a živote ľudí z Pečeníc sú prevzaté z monografie o Pečeniciach, napísanej PhDr. Jarmilou Bátovskou v r. 2012. Monografia je stále dostupná v predaji na telefónnom čísle ktoré je uvedené TU: