Stavby v Pečeniciach a zariadenie domov

„Obyvatelia si radi robia brány z kamenných skál, ktoré objednávajú v Brhlovciach. Izby sú dosť veľké a svetlé, sporáky kachelné, vnútorné zariadenie vkusné. Hospodárske staviská sú pod jedným krovom s hlavnou budovou a sú dosť priestranné menujú sa maštalami. Ľudia sú pokročilý, izby cez obloky vetrajú, kúria drevom a svietia petrolejom.“

Stavebný materiál používaný v obciach tejto časti Hontianskej stolice závisel od prírodných daností bolo to drevo, prútie, hlina. Tufové a andezitové zloženie hornín v Pečeniciach poskytovalo aj dostatok  kameňa.  Na severe stolice vyčerpávalo zdroje dreva banské podnikanie. Tereziánsky urbár prikazoval zemepánom poskytovať poddaným drevo na stavby, začiatkom  19. storočia  boli vydané nariadenia, ktoré preferovali stavby rodinných domov z iných materiálov vzhľadom na veľký výskyt požiarov. K stavbe domov z kameňa sa privolávali odborníci, korí bývali väčšinou v mestách. Roku 1828 bolo v neďalekom Pukanci 15 murárskych majstrov. V 20. storočí, v medzivojnovom období sa vyskytovali murári už na každej dedine. Tomuto remeslu sa venovali v prestávkach poľnohospodárskych prác. Na stavbe domov sa zúčastňovalo väčšinou aj príbuzenstvo. Kamene na múre sa spájali blatom, ktoré sa privážalo z obecného hliniska. Steny na najstarších domoch z kameňa boli zvnútra i zvonka omazané blatom, čo vykonávali ženy.


Sídelná forma intravilánu – uzavretá ulicová zástavba gazdovských usadlostí popri ceste. Dom so slamenou strechou
Slamu vystriedala škridla

Začiatkom 20. storočia sa steny začali vakovať pieskovo-vápennou omietkou, čo už robili murári. Podlahou bývala aj v murovaných domoch jednoduchá zem, dlážky z dosák sa začali objavovať začiatkom 20. storočia. Okná a dvere sa objednávali u stolárov, čo prinieslo precíznejšie a dekoratívnejšie vyhotovenie. Domy boli väčšinou podpivničené, do pivnice sa vchádzalo z priečelia. Bránky si objednávali v neďalekých Brhlovciach, bývali na nich často iniciály majiteľa domu, ornamenty. Priestor medzi kamennou bránkou a strechou bol vyplnený drevorezbou. Strecha bola väčšinou šindľová na hospodárskych stavbách, chlievoch, pivniciach slamená, najmä z raže. Od druhej polovice 19. storočia sa začali tieto materiály nahrádzať ohňovzdornou škridlou. Dom roľníka musel napĺňať sociálnu aj hospodársku úlohu. Roľnícke obydlie malo obytné a hospodársko-prevádzkové priestory. Spôsob zástavby dvora závisel od veľkosti, od šírky vyúsťujúcej do uličnej línie. Na užších pozemkoch bola jednotraktová zástavba do hĺbky dvora. Podstenie bývalo ohraničené drevenými alebo murovanými stĺpmi a došteným alebo murovaným parapetom (gang). Obytné priestory bývali od ulice a nadväzovali hospodárske budovy. Ak bol pozemok širší vznikali aj dvojtraktové dvory, oproti hlavnému traktu s obytnou časťou bola postavená hospodárska budova.

Jednotraktový dom
Dvojtraktový Bošániov dom

 V polovici  19. storočia sa dom delil na chyžu, pitvor, komoru a maštaľ. Za maštaľou cieňa, náton na rúbanie dreva, potom ovčínec a oddelený chliev na ošípané a nad ním kurín, na konci bolo hnojisko. Zadnú časť dvora uzatvárala pajta. Ak izba bola jedinou obytnou miestnosťou, bol priestor rozdelený na spanie, jedenie, pracovnú činnosť a spoločenský život. Každý pár sa držal svojho kúta. Na posteli, ktorá stála pri stene izby spával gazda s gazdinou. Ostatní spávali na laviciach, na peci, na zemi na slame. Malé deti spali v kolíske. Na sezónne spanie sa využívala aj povala a humno. V maštali spali celoročne mládenci, u bohatých gazdov sluhovia. Izba sa ako pracovný priestor využívala v zimnom období, v lete boli väčšinou vonku. Tu, pri svetle kahancov ženy priadli, šili, vyšívali a párali perie. Muži plietli koše, opravovali obuv, hospodárske náčinie. Od jesene stáli v izbe aj krosná na tkanie domáceho a odevného textilu.  Ženy sedávali pri peci na stolcoch, muži za stolom.

 Od 20. rokov 19. storočia je častejší výskyt čiernych kuchýň a druhej izby. Čierna kuchyňa vznikla vyčlenením priestoru kuchyne v zadnej časti pitvora, ktorý sa v Honte nazýval čierna kuchyňa alebo hudiarňa. Zmenil sa spôsob vykurovania, otvorené ohnisko a pec boli premiestnené  z izby do pitvora. V medzivojnovom období  bola od ulice predná izba, väčšinou využívaná len pre návštevy, inak bola zamknutá a vždy uprataná. Kuchyňa, kde spávala gazdiná, aby pri rannom vstávaní (často o 4 hodine) k dobytku alebo kŕmeniu husí nezobudila celú rodinu. V zadnej  izbe bývala ostatná rodina, dospelí aj malé deti. Pri dvojtraktovom dome bola  od ulice postavená ešte kuchyňka, alebo letná kuchyňa na „špinavé práce“ pri zabíjačke, rezaní husí alebo varení lekváru. Tu stála veľká murovaná pec, zatiaľ čo v dome bol pec nahradil kupovaný kovový šporhelt. V kuchyni bola ešte vodová lavička, s lavórom na vodu a na boku s kovovým držiakom na ľanové (zrebné) tkané,  vyšívané uteráky.  Nad lavičkou bola na stene vyšívaná nástenka s rôznymi vtipnými alebo mravoučnými  výšivkami.  Na uteráku bol vyšitý monogram gazdinej, uteráky, obrusy, vankúše a periny si priniesla vo výbave. V kuchyni bol ešte kredenc, stôl, stoličky, lavica  a posteľ domácej panej. Výbava a sviatočné oblečenie bolo odložené v truhle.  Kuchynské potreby, riad a hrnce bývali plechové, pravidelnú údržbu zabezpečovali drotári. Každá rodina mala väčšinou aj reprezentatívnu súpravu tanierov, šálok či sklené kalíšky na tvrdý alkohol a víno. Na pitie vody sa požívali plechové hrnčeky. Pekáče na husi a iný hlinený riad sa kupoval na trhoch v Bátovciach alebo Leviciach väčšinou od  pukanských hrnčiarov.

Predná izba sa zamkýnala a bola vždy uprataná pre návštevy
Posledná izba domu slúžila väčšinou ako komora
Pôvodná lavica letnej kuchyne z roku 1883
Letná kuchyňa v súčasnosti

Diván (sedačku) alebo miesto na pohodlné sedenie gazdovský dom nemal, bolo by to považované za hriech. 

Text a fotodokumentácia o tradičnej kultúre a živote ľudí z Pečeníc sú prevzaté z monografie o Pečeniciach, napísanej PhDr. Jarmilou Bátovskou v r. 2012. Monografia je stále dostupná v predaji na telefónnom čísle ktoré je uvedené TU: