Táto stránka obsahuje úplné znenie informačnej tabule Flóra z náučného chodníka Pečenice – Bátovce. Na rozdiel od skrátenej verzie na informačnej tabuli je tu publikovaný pôvodný text v plnom rozsahu.
Flóra územia, ktorým náučný chodník prechádza, je veľmi pestrá. V tejto južnej časti Štiavnických vrchov nájdeme viaceré významné teplomilné druhy rastlín. Horské druhy typické pre Karpaty sa vyskytujú ojedinele.
V okolí potoka Jabloňovka sa nachádzajú zachovalé brehové porasty. Z drevín ich tvorí predovšetkým jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba biela (Salix alba), lieska obyčajná (Corylus avellana) a zob vtáčí (Ligustrum vulgare). Z bylín nájdeme blyskáč jarný (Ficaria verna), záružlie močiarne (Caltha palustris), hluchavku škvrnitú (Lamium maculatum), netýkavku málokvetú (Impatiens parviflora), kozonohu hostcovu (Aegopodium podagraria), čarovník parížsky (Circaea lutetiana) a mnohé iné.
Prevažnú časť chotára Pečeníc tvoria dubovohrabové karpatské lesy na sopečných sutinách. Najväčšie zastúpenie v nich má dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), na vhodných stanovištiach sa vyskytuje aj dub cerový (Quercus cerris). Významnými drevinami týchto lesov sú hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata) a iné. Pre krovinné poschodie je typická lieska obyčajná (Corylus avellana), bršlen európsky (Euonymus europaeus), hloh obyčajný (Crataegus laevigata) i svíb krvavý (Swida sanguinea). Kamenistá sutina býva v zatienených miestach bohato porastená machmi, papraďami (napr. papraď samčia Dryopteris filix-mas) i brečtanom popínavým (Hedera helix). Bylinnú skladbu reprezentujú napríklad hrachor jarný (Lathyrus vernus), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) a iné.
Z floristického hľadiska sú veľmi zaujímavé a cenné fragmenty xerotermných spoločenstiev lesostepného charakteru na andezitoch. Z drevín tu nájdeme dub cerový (Quercus cerris), dub plstnatý (Quercus pubescens), javor poľný (Acer campestre), jaseň mannový (Fraxinus ornus), javor tatársky (Acer tataricum), drieň obyčajný (Cornus mas) a zob vtáčí (Ligustrum vulgare). Skladba bylín je v týchto spoločenstvách mimoriadne pestrá. Z tých atraktívnejších môžeme uviesť leopolódiu chochlatú (Leopoldia comosa), pyštek kručinkolistý (Linaria genistifolia), čiernohlávok zastrihovaný (Prunella laciniata), zemežlč menšiu (Centaurium erythraea), čermeľ hrebenitý (Melampyrum cristatum), hrdobarku obyčajnú (Teucrium chamaedrys), kručinku farbiarsku (Genista tinctoria), ďatelinu červenastú (Trifolium rubens), suchokvet ročný (Xeranthemum annuum) a zlatovlások obyčajný (Crinitia linosyris).
Mgr. Elena Smetanová
„Keď bystré riavy hučia dolinám, kde šuštia tmavé lesy,
tam božsky nádherný je chrám, tam pieseň srdce teší.“
R. B. Krivánsky