Táto stránka obsahuje úplné znenie informačnej tabule Spečený val z náučného chodníka Pečenice – Bátovce. Na rozdiel od skrátenej verzie na informačnej tabuli je tu publikovaný pôvodný text v plnom rozsahu.
„Spečené valy“ v Pečeniciach a „dlhé“ valy v strednej Európe
Tzv. spečený val, zvyšok pozoruhodného opevnenia v Pečeniciach, je dobre sledovateľný na vrchu Vtáčnik. Tiahne sa severojužným smerom v nadmorskej výške 420 – 375 m v dĺžke asi 1,2 km. Val bol vybudovaný z hliny a z väčších i menších kamenných balvanov. Miestami dodnes dosahuje výšku 3,2 m a má maximálnu šírku okolo 15 m. Po oboch stranách valu sú stopy po hrotitých priekopách.
Andrej Kmeť predpokladal, že budovatelia valu ho spevňovali pomocou ohňa, a preto označil val ako „spečený“. Novšie výskumy (napr. v neďalekých Žemberovciach) dokázali, že k „spečeniu“ valu došlo pri požiari konštrukcie masívnej drevenej hradby, ktorá jednak spevňovala násyp valu a jednak prečnievala niekoľko metrov nad jeho korunu vo forme palisády zo zahrotených kolov.
Podobné valy tiahnuce sa od Štiavnických vrchov až k Dunaju boli evidované v Poiplí a v Pohroní. Písal o nich už v 1. polovici 18. storočia Matej Bel. Nestori slovenskej archeológie Andrej Kmeť a Štefan Janšák uvádzali, že tieto valy, známe pod rôznymi názvami ako Šance, Rímska cesta, Čertov alebo Pohanský járok a podobne, boli v minulosti viditeľné na mnohých miestach južného Slovenska. Dnes sú orbou väčšinou rozrušené, a preto iba nepatrne sledovateľné.
Je mimo pochybnosti, že projektovanie a budovanie tohto mohutného a veľkoryso ponímaného opevnenia, tzv. dlhých valov („cez hory a doly“), sa mohlo uskutočniť iba v dobe vysoko organizovanej spoločnosti. Na stavbu gigantického diela, ktorého súčasť tvoril aj val v Pečeniciach, bolo treba veľa pracovných síl a dobrú organizáciu práce. I v dobe výkonných veľkokapacitných mechanizmov by bola výstavba tohto slovenského „čínskeho múru“ časovo i ekonomicky značne náročná. Oprávnene možno predpokladať, že jeho výstavbu mohla uskutočniť iba spoločnosť s pevným, vysoko organizovaným politickým či vojenským systémom. Na našom území to bolo aktuálne v 1. tisícročí po Kr., najpravdepodobnejšie v dobe rímskej, konkrétne v 2. tretine 4. storočia.
Vtedy na hraniciach Rímskeho impéria narastalo nebezpečenstvo útokov nomádskych kmeňov z východu, najmä Hunov. Existuje oprávnená vedecká hypotéza, že zemné valy zistené v Pečeniciach, Pohroní a Poiplí voľne nadväzovali na podobný valový systém v maďarskom Potisí, na tzv. sarmatský limes, vybudovaný v 4. storočí. Vo vacovskom ohybe Dunaja valy chýbajú, zastupovala ich sieť rímskych hraničných opevnení – Limes Romanus. Je dosť pravdepodobné, že valový systém v niektorých úsekoch vôbec nebol dostavaný a len čiastočne plnil funkciu, kvôli ktorej bol vyprojektovaný.
Valy na južnom Slovensku, v Maďarsku a na Balkáne pravdepodobne plnili funkciu záchytnej bariéry či ochrannej hrádze proti útokom nomádskych jazdeckých kmeňov, najmä Hunov. Podľa tejto domnienky bola výstavba valov na južnom Slovensku výsledkom spolupráce Rimanov a Kvádov v priebehu 4. storočia po Kr.
Záver
Mnohými odborníkmi akceptovaná hypotéza o komplexnom obrannom valovom systéme tiahnucom sa od Štiavnických vrchov až k Dunaju a ďalej cez Potisie k Železným vrátam a cez Rumunsko až k Dunajskej delte je reálna. Spečený val v Pečeniciach bol na začiatku, či skôr na konci tohto opevňovacieho systému. Nepochybne systém dlhých valov, označovaných niekedy ako európsky „čínsky múr“, predstavuje dodnes významnú záhadu včasnohistorického vývoja na Slovensku i v juhovýchodnej Európe. Uspokojivú a definitívnu odpoveď na viaceré problémy – jeho priebeh, konštrukciu, funkciu a datovanie – by mohol priniesť systematicky koordinovaný medzinárodný výskum: letecká prospekcia, geofyzikálne merania a archeologické vykopávky.
PhDr. Titus Kolník, DrSc.
